SB:Kapitola 1

21. července 2010 v 21:29 | Jannie

Kapitola 1.-Keď ťa priateľ opustí

No vdala Scuroen možem konečne pridávať články. Inak som Nya..stará prezývka. Premením svoje kapitolovky kedže Athenixiie nepíšu a Neniya taky ne.Začnu sem pŕidávat Srdce blázna ktere budu spát z vlastní skušenosti.A prosím nekopírujte básne protože té sem napsala já.Jinak pokud to nevadí pišu to v slovenčine. Nazov prvej kapitoly je podľa básne.



Dievča sedelo na červenom saténovom gauči z rukou zaborenou do závesu dotikajúc sa zlatom sfarbených strapcov. "Bolo by ťažké vám vysvetliť čo je dôvodom môjho smútku. Pretože život sám rozpráva môj príbeh" premýšľala a kládla si otázky na ktoré nepoznala odpoveď. "Prečo sme vyrobili svet ktorý je pre nás tak veľkou záťažou? Existuje človek čo by ma pochopil?"tak ako každý snila ta pochopením za človekom komu môže dôverovať. A čím viac snila, tým viac ju bolela krutá pravda že také niečo pre ňu len sotva môže existovať. Čím viac dní žila tím viac len bdela nad tím ako skončiť. "Čoho by bol môj koniec? Len života ktorý mi pred pripravili moji rodičia. Len života ktorý spackali ľudia ktorých som mala rada, ktorých som milovala" jej myšlienky prekrývalo vychádzajúce slnko na obzore. Zrazu prestala myslieť na to zlé. Premýšľala že keby bola slnko nikto by ju neponížil.
Tak hodiny plynuli a slnko svietilo dievčaťu do jej ich zelených očí. No začo očí červených z nedostatku spánku. Jej slabo hnedé dlhé vlasy sa zmenili akoby na blond keď ich slnko rozjasnilo. Pustila zlatom sfarbené strapce na záclone a pozrela sa do svojej izby. Videla posteľ z červenou výšivkou, stôl ž čerešňovým drevom a na stole rozhádzane básne a depresívne príbehy ktoré písala aby prestala myslieť na svoj život. Videla rozbití počítač ktorý rozbila keď ju aj tam urážali. "Nikde, nikde som nenašla pokoja. Nikde som nenašla dušu čo by moje slová a plač počula." zamyslelo sa dievča a svoj pohľad odvrátilo na obraz farební z rôzni my tvarmi. Vypadal ako by ho obliali farebnými tušmi.
V tej chvíľke jej niekto zaklopal na dvere. Dievča si zotrelo slzy z tváre do pravého rukáva modrého trička. "Ďalej" povedalo dievča a skryla smutnú tvár no stopy po slzách jej zostali na rukáve. Do miestnosti vstúpil jej brat Lukáš "Máš ísť na raňajky" povedal a všimol jej zosmutnenú tvár nevenoval tomu pozornosť pretože dievča nikdy nebola usmievavá keď nechcela, teraz nebola usmievavá keď to nehrala. Áno, hrala šťastnú aby sa nesprávni ľudia nezaujímali o to čo nikdy nepochopia. "Nikdy nepochopia kým si nezažijú to čo ja" pomyslelo si dievča a kývlo pre súhlas že na raňajky dôjde. Lukáš sa otočil a odišiel sa naraňajkovať.
Dievča sa postavilo z gauča a odišlo z izby. Jak podišla k schodom začula jak sa zase jej rodičia hádajú. Premohla sa a prišla do kuchyne a tam si sadla za stôl. Jej matka mala na stole notebook a jej otec papiere a kreslil niečo do práce. Dievča na nich pozrelo a pustilo sa do raňajok. Pripútala ju najmä vášnivá aróma kávy na stole. Káva bola pre ňu, nie je až tak mladá aby si nemohla dať. Tu kávu jej urobila jej sesternica ktorá bola každý deň u nich doma keďže bývali blízko seba. Napila sa kávy a jej teplo cítila až dovtedy kým nedošla až do žalúdku. Potom začala vnímať to že jej rodičia sa zasa hádajú o práce. Ako vždy, otec niečo pokazil a matka vybuchla. No môže si zato sama nikdy presne otcovi nevysvetlila prácu. A jej otec nikdy poriadne nevedel jednať z ľuďmi. Takéto hádky vládli v ich dome od doby čo si jej matka našla milenca. Nikdy sa nemilovali. Otec teraz neznáša matku a matka má stále niečo proti otcovi. Dievčaťu to išlo na nervy. Stále mala pocit že ich chcú rozdeliť. A aj to tak vypadalo. Otec si na svoju stranu zavolal Lukáša a matka dievčatko.
Dievča preto čo najrýchlejšie dojedlo a dopilo svoje raňajky a poberalo sa do izby.
Došlo do izby a tam si sadla zase na gauč a premýšľala. Vzala do ruky telefón a zo zoznamu kontaktov vymazala meno Veronika. "Nepotrebujem človeka ktorý zo seba robí chúďa aby bola zaujímavá. A nepotrebujem človeka ktorý keď sa iní nedívajú tak mi na počítači píše úplné hovadiny a potom sa robí že nič" zamyslelo sa nad tím dievča a ešte raz si premietlo všetko to čo sa medzi ňou a Veronikou stalo. Potom zastaví v kontaktoch na mene Adriána "Asi jediná ktorá mi zostala....a dlho to asi nevydrží. Celé prázdniny si na mňa ani nespomenie. Aspoň zatiaľ o ak vypadá." povie si a odloží mobil.
"Ešte mesiac a pol a pôjdem zase do školy. Zase ešte väčší stres. Keby sa tak dalo pred všetkým utiecť tak by som utiekla na koniec sveta. Jak povedal môj brat: Keď chcem nájsť, nájdem. A keď chcem aby ma nenašli tak ma nikdy nenájdete" pri spomienke na bratove slova sa dievča jemne usmialo. No pri pomyslení že to dobré je už dávno preč sa jej do očí nahrnuli slzy.
Sadla si k stolu vytiahla papier a pero a začala písať báseň. Chcela do básne dať verše pre človeka ktorý ju veľmi sklamal. V tom jej myšlienky sa zmenili na jednu veľkú báseň.
V tej chvíli som chcela vrátiť čas,
a vrátiť sa k tebe zas.
Neodpustila som ty po prvé,
ani to nebolo po druhé.
No tebe sa tie vzácne chvíle zdali úbohé.
Bolelo to predtým bolí to teraz,
nás už nespojí ani silný povraz.
Bolí to že si mi klamala,
moje srdce tak polámala.
To dobré si sebou vzala,
a aj keď som už s teba nevládala,
nikdy som ty pravdu nepovedala.
Aby som ty pravdou neublížila.
Dnes už viem že aby ma nemohli odsudzovať,
nebudem ich posudzovať.
Možno, som ťa niekedy urazila,
na oplátku že som ty veľakrát odpustila,
odpusť ty mne.

Dievča odložilo pero, ešte raz prečítalo báseň a zavrela malý voňavý zošit do ktorého tu celú báseň bez chyby prepísalo.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Scuroen Scuroen | 22. července 2010 v 9:54 | Reagovat

No konečně někdo další, kdo bude přidávat články! :-D
Slovenštinu mám ráda... asi proto jsem si začátek téhle kapitoli četla nahlas. Což ovšem potvrdilo, že ti tam chybí dost čárek a to na trochu narušuje plynulost textu.
Jinak - nebude to trochu fantasy? Já už tam našla dva skvělé náměty! 8-)

2 Jannie Jannie | 22. července 2010 v 12:49 | Reagovat

no moje písmo je také ake je pretože tenhle rok kdy sme se učili čárky sem stále chýbala...a taky sem si všimla že v jazyku českém dávate trochu jiinak čárky.A taky tenhle pribeh je napsaní podle skutečnosti a kdiž chceš mužeš nepsat další část kdiž si našla super námět muže to bejt klidne i fantasy

3 Lumieree Lumieree | 22. července 2010 v 14:40 | Reagovat

[1]: Scur? mno počkej... Připrav se že zase tady bude můj další výtvor co jsem psala v noci bude tam mrtě chyb ale snažila jsem se :(

4 ElfMaya ElfMaya | 22. července 2010 v 15:03 | Reagovat

[3]: A ty máš průser... jak to že jsi jí nenapsala heslo ?!

5 Scuroen Scuroen | 22. července 2010 v 17:01 | Reagovat

[3]: Já vím :-D Právě proto jsem ti začala posledně pravopisné chyby odpouštět a poučovat tě o správném slovosledu...
[4]: Není to jedno? Hlavně že všichni hesla mají! ;-)

6 Lumieree Lumieree | 22. července 2010 v 19:58 | Reagovat

[5]: Jasně jasně... Jen se nato pak podívej až to tady bude xD A potom si mě klidně zabij xD
[4]: Sestříčko já? *nevinej pohled*

7 Jannie Jannie | 23. července 2010 v 2:06 | Reagovat

eh? zajimave co všechno dokaže udelat jeden človek

8 Scuroen Scuroen | 23. července 2010 v 9:39 | Reagovat

[7]: Jo - pokud se dostane do pravěku a zašlápne motýla.

9 Jannie Jannie | 23. července 2010 v 11:20 | Reagovat

[8]: vystihujúci

10 Lumieree Lumieree | 23. července 2010 v 14:56 | Reagovat

[8]: He? Nekecej xD :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama